Výnimka platí v podnikovej a školskej jedálni. Aspoň podľa knihy Ute Witt Správné chování. Autorkazrejme vedela, prečo to napísať. Asi mala skúsenosti s jedálňami...V našej škole museli mať špeciálne odmerky, ktoré presne vypočítali, koľko sirupu treba dať na 100 litrov vody, aby ju to zafarbilo, ale nijako chuťovo neovplyvnilo. A tiež si spomínam na to, keď sa spolužiak zrazil so slovenčinárom. Ani keby to chceli naschvál, nepodarí sa im zamočiť rifle práve pri zipse. A čevapčiči. Chutí? Aj vy tomu hovoríte ,,hovno“? Čo na tanieri, to na jazyku...
A tie každoročné anketové lístky, kde sme mali napísať, čo budúci rok nemajú variť. Snažili sme sa zhodnúť, aby sme to naj obmedzili a vždy v septembri nás to čakalo na tanieri. Ešteže špenátom nás už netrápia!
Hlad je najväčší kuchár, aj keď školské polievky stoja skutočne zato: farbu majú vždy, sú vcelku mútne, niekedy v nich plávajú aj tri rezance a neidentifikovateľný druh zeleniny a mäso si dokonca vôbec netreba domýšľať. A zle nám z toho je iba raz mesačne!
Čo teda chcete?
Väčšie porcie? Ale veď o tri roky mladší žiak platí rovnako ako ty! A všetko je presne odvážené! Jedlo bez vlasov? Prosím. Ale to je tvoja chyba, kuchárka s tým určite nič nemá... Čo už?!
Jedálne majú obrovské množstvo výhod: od ceny obeda cez napodobeniny gurmánskych špecialít zo svetových kuchýň až po skvelé spomienky. Doma na mňa teplé jedlo nepočká a v reštaurácii by ma to vyšlo pekne draho. Navyše,
tam by to bolo bez zábavy pri ohadzovaní sa jedlom a nekonečné čakanie v rade na obed je jedinečná možnosť, ako sa
skamarátiť so staršími vo vyšších ročníkoch. Možno aj preto je jedáleň tak navštevovaná a obľúbená inštitúcia.
Dobrú chuť! Aj v školskej jedálni
21.11.2007 16:26:28
Kvalitné jedlo je spojené s chuťou. Patrí sa však želať spolustolovníkom dobrú chuť? Vo všeobecnosti je prianie dobrej chuti myslené dobre, vo väčšine prípadov je však podľa bontónu nevhodné.
Komentáre